Zánik Veľkej Moravy
Za vlády kráľa Svätopluka dosiahla Veľká Morava najväčšiu slávu. Tá ale nemala trvať naveky.
V roku 871 v lete vypuklo veľkomoravské povstanie proti východofranským regentom pod vedením Slavomíra. Frankovia Svätopluka prepustili pod podmienkou, že im pomôže poraziť povstanie. Prepustený Svätopluk sa však obrátil proti Frankom, porazil ich a stal sa novým vládcom Veľkej Moravy. Svätoplukovo víťazstvo znamenalo definitívny koniec akejkoľvek východofranskej nadvlády vo Veľkej Morave.
Svätopluk musel odraziť ďalšie franské útoky v rokoch 871 a 872. V roku 874 uzavreli Svätoplukovi vyslanci na čele s Jánom z Benátok Forchheimský mier s Ľudovítom Nemcom. Odvtedy začal Svätopluk k Veľkej Morave pripájať rozsiahle územia – Čechy a Lužice (890), Sliezsko (880), Vislansko (874), Panóniu (881 – 884). Za Svätopluka dosiahla Veľká Morava svoj najväčší rozsah, často sa preto označuje aj ako Veľkomoravská ríša alebo Svätoplukova ríša. Pápež uznal jeho pozíciu a oslovoval ho rex (kráľ).
V roku 888 zomrel Bořivoj I., knieža Český a Svätopluk sa stal aj vládcom Čiech v mene neplnoletých Bořivojových synov. V roku 890 uznal Arnulf Korutánsky Svätoplukovu nadvládu nad Čechami. Svätopluk nato pripojil k svojej ríši aj Lužice. V júli 892 vznikol nový veľký konflikt, pri ktorom Arnulf poslal proti Svätoplukovi bavorské, franské a švábske vojská, ako aj vojská Braslava. Keď sa ukázalo, že tieto vojská nestačia, najal si Arnulf aj staromaďarské vojská. Napriek tomu však Veľká Morava všetky tieto vojská porazila. Konflikty s Arnulfom znova vypukli v rokoch 892 a 893.
Svätopluk zomrel v roku 894. Datovanie je založené na zmienkach v dvoch dôveryhodných a súvekých písomných prameňoch – Reginovej kronike a Fuldských letopisoch. Dobové pramene však neuvádzajú okolnosti smrti, miesto a ani spôsob pohrebu.
Mojmír II. bol najstarším synom kráľa Svätopluka a posledný historicky známy panovník Veľkomoravskej ríše. Pochádzal z rodu Mojmírovcov. Dátum a miesto jeho narodenia nepoznáme. Vieme len logicky povedať, že sa narodil na Veľkej Morave niekedy po roku 871 a jeho matkou zrejme bola Svätoplukova manželka Svätožizňa z českého rodu Přemyslovcov. Mojmír sa stal panovníkom po smrti svojho otca v roku 894. Musel riešiť vzťahy s Východofranskou ríšou na čele s kráľom Arnulfom, ktorá sa snažila na Veľkej Morave presadzovať svoj vplyv. Krajinu poškodzovali aj jeho spory s bratom Svätoplukom, ktorý spravoval nitrianske údelné kniežatstvo.
V roku 902 sa Mojmírovi II. podarilo zastaviť maďarský útok. Maďari v roku 904 znovu zaútočili a teraz ich porazili Bavori. V roku 906 došlo medzi maďarskými a veľkomoravskými vojskami k veľkej bitke, ktorú pravdepodobne ešte Mojmír II. dokázal vyhrať a Maďarov na krátkou dobu zahnať späť. Ale už v roku 907 sa pri Bratislave strhla bitka medzi Bavormi a Maďarmi, v ktorej sa už účasť Mojmíra II. ani Veľkomoravanov nespomína. Je teda pravdepodobné, že Mojmír II. zomrel ešte pred touto bitkou, alebo v nej zahynul spoločne so svojím bratom a podstatnou časťou veľkomoravských veľmožov.
Po bitke zaniká Veľká Morava a prichádza tisícročná nadvláda Maďarov na našom území.