Vznik Veľkej Moravy
Veľká Morava (pre obdobie po roku 874 nazývaná aj Veľkomoravská ríša) bol západoslovanský štát existujúci medzi rokmi 833 a začiatkom 10. stor. Jeho centrálne územie zodpovedalo dnešnej Morave a Slovensku spolu so susediacim severným a stredným Maďarskom. Bol to prvý väčší slovanský štát vôbec. Najmä dnešné Slovensko, ale aj dnešné Česko, ju považujú za včasného predchodcu svojej štátnosti.
Štátny útvar známy ako Veľká Morava vznikol, keď moravské knieža Mojmír I. roku 833 dobyl Nitrianske kniežatstvo kde vládol knieža Pribina, ktorý musel zo svojou družinou utiecť do Blatnohradu, kde založil Blatenské kniežatstvo.
Po nezhodách s Ľudovítom Nemcom, ktorí ho chápal ako svojho vazala ho vymenil za Rastislava, ktorý sa mu javil oveľa poslušnejší.
Vláda Rastislava (846 – 870) znamenala vnútorné stmelenie a stabilizáciu štátu, pretože boli opätovne odrazené útoky Východofranskej ríše. Franské pramene tej doby spomínajú mocné, dnes už aj archeologicky doložené hradiskové centrá (Devín, Mikulčice a i.). Hoci toto územie bolo intenzívnejšie pokresťančované už asi od roku 800, povolal Rastislav okolo roku 863 do Veľkej Moravy z politických dôvodov byzantských učencov Konštantína a Metoda.
