Samova ríša
Samova ríša je jeden z prvých štátnych útvarov Slovanov na našom území
Samo (* ? – † 658/659) bol pôvodne kupec z Franskej ríše, ktorý sa v roku 623 stal vodcom kmeňového zväzu Slovanov existujúceho v 7. storočí a označovaného ako Samova ríša. O jeho živote a osobnosti je len veľmi málo dokladov, niekoľko stručných zmienok obsahuje Fredegarova kronika. V slovenskej historiografii sa považuje za jedného z prvých významných panovníkov uceleného štátneho útvaru, rozprestierajúceho sa na území dnešného Slovenska.
Fredegar uvádza, že Samo pochádzal z kraja Senonago, čo podľa niektorých zdrojov zodpovedá územiu dnešného belgického mesta Soignies, prípadne mesta Sens vo Francúzsku. Na slovanské územie prišiel v spoločnosti ďalších franských kupcov zrejme začiatkom 20. rokov 7. storočia. Miestne kmeňové kniežatstvá si ho za vodcu (uvádza sa titul rex – kráľ) zvolili v roku 623 po tom, čo sa vyznamenal účasťou v slovanskom povstaní proti Avarom.
Podľa Fredegara mal z dvanástimi slovanskými ženami dvadsaťdva synov a pätnásť dcér.
Rok 623 - nespokojnosť s nadvládou Avarov prerástla u Slovanov do otvorenej ozbrojenej protiavarskej vzbury. Práve v tom čase sa na územie Slovanov dostala ozbrojená skupina franských kupcov na čele so Samom. Postavil sa na čelo vzbúrených Slovanov a spoločnými silami porazili Avarov, začo si ho Slovania zvolili za svojho vládcu.
Tak vznikla Samova ríša, ktorá bola prvým
slovanským kmeňovým zväzom západných Slovanov. Samo územne rozšíril svoju ríšu a úspešne až do svojej
smrti (658) odrážal útoky Avarov a Merovejskej ríše na čele s kráľom Dagobertom I.
Rok 631 - vojsko kráľa Dagoberta napadlo Samovu ríšu a pri obliehaní Vogastisburgu utrpelo porážku. Využil to vládca srbských Slovanov Dervan, povstal proti Frankom a pripojil svoje územie k Samovej ríši
Po jeho smrti v roku 658 alebo 659 sa nadkmeňový útvar, ktorému panoval, s najväčšou pravdepodobnosťou rozpadol na menšie jednotky.