Cyril a Metod
Cyril a Metod ,nazývaný aj solúnski bratia boli slovanský vierozvestcovia, ktorí prišli na územie Veľkej Moravy v roku 863 na pozvanie od kniežaťa Rastislava.
Konštantín (potom Cyril) a Metod mali 5 súrodencov. Konštantín bol najmladší zo všetkých siedmich detí. Rodičia boli urodzeného pôvodu; o ich otcovi vieme, že bol vysoký byzantský štátny úradník (drungarios). V Živote Metodovom sa o nich hovorí: Bol z rodu po oboch rodičoch nie chudobného, ale veľmi dobrého a váženého, známeho predovšetkým Bohu i cisárovi a celému solúnskemu kraju.
Potom, ako sa knieža Rastislav neúspešne obrátil na pápeža v Ríme s podobnou prosbou, v roku 862 prišli do Carihradu jeho poslovia a žiadali cisára Michala III. biskupa a učiteľa, ktorý by im v ich jazyku vysvetlil pravú kresťanskú vieru. Cisár súhlasil a vyslal na Veľkú Moravu bratov Konštantína a Metoda.
Bratia prišli na Veľkú Moravu roku 863. Na účely misie vytvoril Konštantín nové písmo – hlaholiku uspôsobenú pre slovanský jazyk. Staroslovienčina počas veľkomoravskej misie získala veľa prvkov západoslovanských nárečí používaných na Veľkej Morave. Vďaka tejto činnosti sa bratia považujú za zakladateľov slovanskej literatúry. Okrem toho Konštantín možno priniesol so sebou na Veľkú Moravu symbol byzantského dvojkríža (ktorý je dnes v slovenskom znaku).
Od začiatku svojho pobytu na Veľkej Morave museli čeliť kritike bavorských kňazov, predstaviteľov západného kresťanstva, ktorí sa obávali, že stratia v krajine vplyv. Roku 863 Konštantín založil tzv. Veľkomoravské učilište, v ktorom sa vychovávali budúci slovanskí kňazi a administratívni pracovníci, a ktoré sa stalo centrom slovanskej literatúry. V roku 885 mali asi 200 absolventov. Poloha učilišťa je neznáma, ale podľa archeologických nálezov existovala cirkevná škola na hrade Devín. Vedúcim učilišťa bol Konštantín.
Úspechom cyrilo-metodskej práce je dišputa solúnskych bratov s trojjazyčníkmi v Benátkach koncom roku 867. Pápež Hadrián II. uznal staroslovienčinu ako liturgický jazyk.
Pápež začiatkom roka 870 Metoda vymenoval za arcibiskupa Panónie a Veľkej Moravy, čím Veľkú Moravu vyňal spod cirkevnej sféry Bavorska a podriadil ju priamo Rímu. Na Veľkej Morave takto vzniklo prvé slovanské arcibiskupstvo a Metod bol jeho prvým biskupom.
Konštantín zomrel v roku 869 v gréckom kláštore v Ríme, kde prijal meno Cyril v Ríme.
Metod zomrel v roku 885 vo Veľkej Morave, jeho nástupcom sa stal Gorazd, ktorý bol aj z jeho stúpencami nútený utiecť do Bulharska (kde vytvorili cyriliku - predchodcu azbuky).